noo ....

30. října 2007 v 15:53 | emily-fftl
You must be ííímo! Táto veta sa do pomedzí slovenského ľudu dostáva čoraz častejšie a rovnako často sa mnohí pýtajú, o čo vlastne ide...
Nuž, pravdou je, že postupom času výraz emo dôveryhodne naberá negatívny podtón alebo smeruje niekam do zvláštna a tajomna. A tak sa ľudia nedostanú veci až pod kožu a celý pojem prekrúcajú, alebo ho používajú nesprávne, alebo...a preto, skôr, ako z vašich úst vypustíte bohapusté emo v nesprávnom kontexte (i keď možno nechcene), prečítajte si nasledujúce slová, aby sa tak nestalo...a tí, ktorým to nehrozí, zvolávam trikrát hlasné hurá!
Ani strom nerastie od konárov, a teda aj my začneme malou a krátkou introdukciou v podobe histórie opisovanej problematiky, ktorá je vlastne asi tým najdôležitejším. Krajina neobmedzených možností sa opäť raz postarala o obohatenie slovníka celého sveta, a tak v strede osemdesiatych rokov vyprodukovala emo.
Tento pojem sa spočiatku začal používať len ako označenie hudobného štýlu, ktorý bol lokalizovaný hlavne do osídel Washingtonu. Šlo o špecifickú odnož hardcore, typického pre túto oblasť. Konkrétne o emocore alebo, ak chcete emocionálny hardcore. O uplatnenie tohto štýlu sa postarali kapely ako Rites of Spring, Embrace, One Last Wish, Beefeater, Gray Matter a iní. Prispel k tomu fakt, že do skladieb vkladali hlboké emócie a počas svojich vystúpení ich prejavovali bez akýchkoľvek zábran. Až po rozšírení tohto emo ako hudby, nadobudol pojem nové významy a začal sa používať v rozmanitých oblastiach, či už bežného alebo kultúrneho života.
Zatiaľ sa do vývoja emo zahŕňajú tri vlny, pričom tá tretia ešte stále trvá. Do prvej zaraďujeme jeho zakladateľov a prvotiny, pre druhú je charakteristický žáner indie emo, čiže viac melódie, menej chaosu a kapely ako The Promise Ring, Texas Is the Reason, Cross My Heart, i Weezer s albumom Pinkerton a mnoho, mnoho ďalších. Táto vlna sa vyznačuje rovnako i nadregionálnym rozšírením, ktoré so sebou prinieslo fakt, že sa mnohé kapely odklonili od emo a začali tvoriť záležitosti typu happy pop-rock, prog-rock alebo lite-rock. Po roku 2000 sa na nás rúti tretia vlna a to doslova nezadržateľné tsunami, ktoré nás momentálne najviac zaujíma.
Tak teda, tretí vývojový stupeň (či už progresívny alebo regresívny) nastáva po roku 2000. Keď rok po miléniu vydáva skupina Jimmy Eat World svoj album Bleed American a široká verejnosť je už oboznámená s pojmom emo, táto kapela sa napriek nechuti vracia k svojim emotívnym koreňom. A tak sa spúšťa mechanizmus, ktorý produkuje skupiny ako AFI, Fall Out Boy, My Chemical Romance, Thursday, Bright Eyes, The Used, Underoath, Funeral for a Friend. Stereotyp tvrdí, že ich texty oslovujú masy ľudí, lebo v nich nachádzajú samých seba. Sú plné bolesti, frustrácie, spieva sa v nich o nenaplnených láskach a o tom, ako seba alebo svojho vyvoleného/vyvolenú zabiť a podobne.
Predstavitelia a nositelia tejto subkultúry sú povestní svojimi frizúrami, ktoré im zahaľujú značnú časť tváre (no nemusia).Pravdou je, že tento pojem víri vody, možno viac, ako by chcel. Rovnako, ako je emo mimoriadne obľúbeným terčom irónie a sarkazmu, je tento pojem nezvyčajne silným a podľa mňa efektným putom prepojený so štýlom, grafikou, dizajnom i fotografiou.
Nuž, okrem toho, že emo je nadávka pre citovo labilných ľudí, je to i spôsob života, móda, frustrácia, či pochabosť. Existujú prvky, ktoré vám už pri prvom pohľade napovedia, či je človek emo, nech už ste akýkoľvek odporca škatuľkovania. No na druhej strane je tak možné urobiť, len ak nejaké emo vôbec existuje! Poukazujem tým na skutočnosť, že každý z nás pociťuje emócie a odjakživa bola definícia emo pochybná. Pokiaľ ide o hudbu, asi najväčšiu váhu má fakt, že mnohé kapely sa nerady stotožňovali a stotožňujú s označovaním emo.
Existujú teórie, tvrdiace že emo sa šírilo len vďaka potrebe reflektovať na iné paralelné štýly, napríklad na grunge v deväťdesiatych rokoch. V mnohých situáciách len veľmi ťažko rozoznáte emo od iných štýlov, a to preto, lebo je často iba spleťou ich prvkov. Veru tak emo je, aj nie je. A v prípadoch jeho existencie, sa každému javí možno úplne inak. Ale aj tak, mimo prípadov sebadeštrukcie, nikomu neubližuje, a tak si myslím, že nechať ho voľne dýchať, nikomu na emóciách neuberie, práve naopak...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

ked si tu tag urob iba clik =) ( pls)

click 100% (255)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.